Odvážne dievča na invalidnom vozíku dokazuje, že šťastie nemá bariéry
Špeciálne uznanie si zaslúžia tí, ktorí si v živote prešli nepredstaviteľnými útrapami a stále majú odvahu usmievať sa, byť pozitívni a vykročiť vpred.
Jedným z týchto ľudí je Chelsie Hill, ktorá sa zo súťažnej tanečnice stala vo veku 17 rokov žena, ktorá nedokázala chodiť. Dnes má Chelsie 29 rokov, nedávno sa vydala a inšpiruje armádu ľudí, ktorí sledujú jej instagramový účet s jej jedinečnou chuťou do života.
Spôsob, akým Chelsie prijala svoj drsný osud a posunula sa ďalej, je skutočne inšpiratívny. Jej motto: „Tanec je tanec, bez ohľadu na to, či kráčate alebo sedíte na vozíku“. Chelsie sa so svojím postihnutím vyrovnala ako skutočná superhrdinka.
Keď sa Chelsie dozvedela, že je zranená, netušila, aký bude jej život. Nepoznala nikoho iného s podobným postihnutím ako ona a nemala sa komu otvoriť o problémoch, ktorým čelila.
Chelsie však nedovolila, aby ju tieto veci ovplyvnili z dlhodobého hľadiska a dala zo seba to najlepšie, keď sa naučila byť opäť nezávislá. Keď sme sa Chelsie opýtali, aké je jej tajomstvo odpovedala. „Najdôležitejšia vec, ktorú môžete urobiť, je užiť si každý deň a tiež sa obklopiť ľuďmi, ktorí vás chcú podporiť.“
Našla cestu späť k šťastiu a vždy sa snaží vyťažiť z každej situácie to najlepšie. Chelsie skutočne verí, že to, čo ju zachránilo, je opätovné zamilovanie sa do tanca. ,,Keďže som bola celý život tanečníčkou, nemyslela som si, že túto vášeň v sebe opäť objavím, keď som sa dostala na vozíček.“
Tiež ďakuje svojim rodičom, pretože ju celý život učili vždy si zachovať pozitívny prístup. V snahe stretnúť sa s inými dievčatami, ako je ona, Chelsie založila tanečný tím na invalidnom vozíku. Toto odvážne a ambiciózne dievča je generálnou riaditeľkou a zakladateľkou Rollettes, tanečného tímu na invalidnom vozíku so sídlom v LA. S týmto projektom začala čisto preto, že sa chcela spriateliť, no časom sa z toho stalo oveľa viac.
Chelsie sa bála, že po nehode nenájde niekoho, kto by ju naozaj miloval. To, že je človek na invalidnom vozíku alebo má iné postihnutie, neznamená, že nemá právo byť milovaný. Chelsie je toho živým dôkazom. Nedávno sa vydala za svojho priateľa, s ktorým chodila 7 rokov. Ten ju akceptuje, ctí a zbožňuje každú jej časť.
Celý život si predstavovala, že v deň svadby stojí z očí voči svojmu manželovi a nedovolila, aby jej postihnutie znemožnilo splniť si tento sen. Na svadobný deň si pripravila Chelsie pre svojho budúceho manžela veľké prekvapenie. Napriek svojmu postihnutiu sa Chelsie rozhodla vstať a prejsť uličkou, aby sa mohla pozrieť do očí svojho budúceho manžela.
Chelsie musela veľa cvičiť a chôdzu trénovala celé mesiace. „Mnoho ľudí si neuvedomuje, že je to väčšia sila hornej časti tela ako sila nôh. Úplne som sa vyrovnala rukami a pri každom kroku som švihla nohami dopredu!“
Aj keď to bolo v tom čase naozaj ťažké skryť toto tajomstvo pred jej priateľom, nevzdala sa. ,,Bola to chvíľa, za ktorú budem navždy vďačná a som taká šťastná, že mám muža, ktorý ma bude milovať bez ohľadu na to, či kráčam alebo som na invalidnom vozíku!“
