Opýtala som sa ho, či ma miluje. Jeho odpoveď ma zaskočila
Medzi mnou a Patrikom to škrípe už od februára. Sme spolu 4 roky a máme už za sebou viaceré krízy. Vždy sme z nich vyviazli bez ujmy.
Vedela som, že v zlosti si môžeme povedať mnoho nepekných slov, ale nakoniec sa aj tak uzmierime, lebo sa milujeme a nevieme bez seba žiť. Kríza, ktorú zažívame teraz, je ale iná. Nehádame sa, nežiarlime, ani nevybuchujeme od zlosti.
Cítim z jeho strany chlad, ľahostajnosť, neiniciuje bozky ani milovanie.
Ťažko sa mi to opisuje slovami, ale vo svojom vzťahu sa cítim naozaj opustená. Bývame spolu, denne sa rozprávame, spíme spolu v jednej posteli, ale je duchom neprítomný. Nevidím mu v očiach to, čo kedysi. Zbližovanie vždy vychádza z mojej strany, on sa tomu len poddá alebo to robí vynútene.
Podozrievala by som ho, že niekoho má, ale bezo mňa takmer nikde nechodí a z práce sa vracia v normálnom čase.
Nepanikárim, keď mu niekto volá alebo píše. Nezahýba mi, to viem určite, príčina musí byť iná.
Nedávno som sa ho opýtala, či ma ešte miluje. Kedysi mi to hovoril často, teraz vôbec. Myslela som si, že mi povie: „Samozrejme, si pre mňa najdôležitejšia na svete.”, ale jeho odpoveď ma šokovala. Najprv bol dlho ticho a potom povedal: „Neviem”.
Nevie, či ma miluje? Je to nelogické. Odpoveď by mala byť áno alebo nie, nie je iná možnosť. Možno povedal neviem, lebo ma nechcel zraniť. Ibaže ja chcem vedieť, na čom som. Teraz som akoby v hmle. Mám čakať, kedy sa jeho city ku mne vrátia? Máme ísť na terapiu? Mám od neho odísť?
Neviem čo s ním je a veľmi ma to trápi.
Jana
Zdroj: papilot.pl
