Jessica, modelka s Downovým syndrómom, búra štandardy krásy „Som krásna taká aká som“
Niekto môže namietať, že modeling nie je nevyhnutne o modeli samotnom, ale že model je plátnom pre umenie, ktoré je módou.
Potom si však začnete klásť otázku, prečo môže byť toto umenie vytvorené iba na jednorozmernom povrchu, keď je svet rôznorodý?
Toto je príbeh o ceste jednej modelky, ktorá bojuje s jedným nepriateľom na dvoch rôznych frontoch. Jeho názov je diskriminácia.
Zoznámte sa s Jessicou Jacinto! Modelka s Downovým syndrómom, ktorá búra štandardy krásy
Jessica Jacinto je 22-ročná modelka žijúca vo Valencii vo Venezuele. To, čo ju odlišuje je fakt, že sa narodila s Downovým syndrómom, čo je stav, pri ktorom má človek jeden chromozóm navyše. Táto extra kópia mení spôsob, akým sa ľudské telo a mozog vyvíjajú, čo môže spôsobiť duševné aj fyzické problémy.
Napriek tomu, že ide o jeden z najbežnejších chromozomálnych stavov diagnostikovaných v Spojených štátoch, diskriminácia tých, ktorí sú „odlišní“, je stále prítomná.
„Ľudia s Downovým syndrómom boli vystavení vylúčeniu zo spoločnosti a diskriminácii vo všetkých oblastiach,“ uviedol David Tolleson, výkonný riaditeľ Národného kongresu Downovho syndrómu.
Ale to nezabránilo Jessice dosiahnuť svoj sen stať sa profesionálnou modelkou. Sen sa jej splnil, keď mala 14 rokov a bola pozvaná na súťaž krásy, kde spoznala svoju skutočnú vášeň.
Na strednej škole sa venovala niektorým športom, ako je gymnastika, plávanie a atletika, no tie ju v skutočnosti nerobili šťastnou. Potom jej mama Yanira a Jessica dostali pozvanie na súťaž krásy pre dievčatá s Downovým syndrómom, ktoré prijali len preto, aby vyskúšali niečo nové.
Čistá radosť vyžarujúca z Jessicy, keď vyšla na mólo ubezpečilo Jessicu v tom, čo chce robiť v budúcnosti. Chcela sa stať medzinárodnou modelkou. „A aj keď tomu neveríte, na zlepšenie seba samého je potrebné odhodlanie a inovácia. Vo chvíli, keď som na móle, stávam sa niekým iným. Je to skoro, ako keby bol vo mne zrazu niekto iný. Cítim sa úžasne.“
A tak na tom tvrdo pracovala 10 rokov. Mama je jej najväčšia podporovateľka. Dodnes sa zúčastnila mnohých kastingov. Všetci ju opísali pozitívne, pričom si všimli jej veľkú charizmu a silu. Cesta k úspechu nie je nikdy dláždená lupeňmi ruží. Ona a jej mama pracovali mimoriadne tvrdo, aby sa dostali tam, kde sú dnes.
Niekoľko veľkých modelingových agentúr a značiek Jessicu odmietlo, no to nezadržalo Jessicu ani jej matku. Namiesto toho, ich to motivovalo, aby pokračovali v napredovaní.
Modeling môže byť snom, ktorý sa zmení na nočnú moru, ak vezmeme do úvahy prísne požiadavky a strnulé vnímanie krásy. Bez ohľadu na to sú zavedené určité prísne opatrenia, pričom sa vždy berie do úvahy výška, vek a miery modelky, bez ohľadu na to, v akej oblasti modelingu sa pohybuje. Zdá sa však, že aj toto odvetvie hľadá niečo jedinečné alebo iné.
„Sme iní, ale nie menejcenní“ bol názov projektu, na ktorom sa Jessica zúčastnila a stala sa certifikovanou členkou venezuelského Červeného kríža.
Mala možnosť zdieľať rôzne aktivity s inými deťmi s Downovým syndrómom a povedala, že nikdy predtým nemala takúto príležitosť, vždy bola súčasťou skupín s bežnými deťmi. „Projekt mi ukázal, že môžem robiť všetko, čo si zaumienim, a že môžem vykonávať rôzne činnosti. Preto som v tanečnej akadémii, aj v skupine korčuliarov.“
Bez ohľadu na ich veľké sny a úspechy sa snažia žiť bežný život. Jej mama povedala, že „každodenný život jej dcéry je ako život každého iného človeka. Chodí do školy, na mimoškolské aktivity, s modelingom si doma v skutočnosti nerobíme veľkú hlavu.“
Yanira uviedla, že je dôležité nenechať sa odradiť, keď sa niečo nepodarí, venovať pozornosť snom svojho dieťaťa namiesto svojich vlastných a nechať ho byť samým sebou bez porovnávania s ostatnými. Trpezlivosť je kľúčová a „nič nie je ľahké, ale nič nie je ani nemožné“.
Jessica je hrdá na seba a svoju cestu, šťastná, keď vidí radosť svojich rodičov z veľkého úsilia, ktoré vynaložili. „Vidia, že každý deň tvrdo pracujem a som veľmi disciplinovaná, každým dňom viac a viac. A samozrejme vidia, že som šťastná.“
„Diskriminácia ľudí s Downovým syndrómom, dokonca aj vo vyspelých krajinách, je veľmi veľká,“ uviedla Michelle Sie Whitten, výkonná riaditeľka Global Down Syndrome Foundation. Ale kúsok po kúsku sa v našom vnímaní a chápaní dejú zmeny a dúfajme, že to povedie k bezpodmienečnému prijatiu.
Najsilnejší jednotlivci si vynucujú zmenu v rámci komunity, nedovolia ničomu, aby ich brzdilo, bojujú so stigmou a stereotypmi krásy. Reprezentácia je rozhodujúca pre blaho ľudí, ich sebaúctu a vedomie, že aj oni môžu byť plátnom pre umelecké dielo.
