Príbeh od vás: Mám milostný románik s mužom mojej kamošky a nechcem to skončiť
Ešte pred troma mesiacmi sa v mojom živote nedialo nič zaujímavé. Práca, dom, občas nejaké stretnutia s priateľmi a rodinou. Vysedávanie pred telkou a spomínanie na môjho ex, s ktorým som sa rozišla po 2 rokoch vzťahu. Trocha smutný život.
Teraz sa ráno budím s úsmevom, som plná energie a zažívam spŕšku príjemných emócií. Dôvod toho všetkého je však naozaj nechvályhodný. Mám románik s mužom mojej kamošky.
Sama neviem, ako sa to zomlelo. S Patríciou sa poznáme od gymnázia, chodili sme do rovnakej triedy. Vždy som k nej cítila obrovskú úctu. Po rozchode ma dávala dokopy. Vtedy som stratila radosť zo života.
Myslela som si, že už nikdy nebudem mať vzťah. V januári som sa nečakane zblížila s jej mužom. Usporiadali akciu, kde sme jedli, pili a veľa sa rozprávali. Zo všetkých pozvaných sme fajčiarmi iba ja a on, tak sme obaja trávili veľa času na balkóne. Povedala som mu ako som sa cítila po rozchode a on mi objasnil pohľad z mužskej perspektívy.
Potom sme samozrejme prešli aj na iné témy a ukázalo sa, že máme mnoho spoločného. Predtým sme sa stretávali hlavne s Patríciou, s ním iba výnimočne, keďže sme ani netušili, že nás toľko vecí spája.
Vtedy na balkóne som cítila, že medzi nami to iskrí. Myslela som, že to cítim iba ja. Mimovoľne som o ňom začala fantazírovať a myšlienka naňho ma vzrušovala.
Potešila som sa, že pár dní po akcii ma navštívil v práci pod zámienkou vybavovania určitej záležitosti.
Potom prišiel ešte 2x a opýtal sa, či môže prísť ku mne domov na kávu. Vedela som, čo sa stane. Cítila som to. Keď prišiel, okamžite sme sa začali bozkávať a vyzliekať.
Bolo to také prirodzená a také vášnivé, že pri pomyslení na to sa stále chvejem. Nikdy predtým som nič podobné necítila. Žiadne zábrany, žiadne výčitky či odpor.
O tom, čo sa stalo sme sa nerozprávali. Pozerali sme na seba bez slov. Obaja sme vedeli, že sa to stane znova a nie raz.
Máme románik už vyše troch mesiacov a v mojej hlave bojujú 2 osobnosti. Jedna sa teší tomu, čo sa deje v jej živote. Vzrušene čaká na ďalšie stretnutie a nemyslí na následky. Druhá mi pripomína Patríciu, priateľku, ktorú zrádzam a ktorá si to vôbec nezaslúži.
Neurobila mi nič zlé, nemala by byť podvádzaná partnerom aj priateľkou. Tento druhý hlas v mojej hlave rýchlo utíchne, len čo dostanem správu od jej manžela, či môže prísť, lebo má na mňa chuť.
Píšem to všetko anonymne, kamoškine meno som zmenila úmyselne. Nechcem aby sa to dozvedela. Viem, že čo robíme je nesprávne a mali by sme to ukončiť. Ale nedokážem to urobiť. Nikdy predtým som necítila takú silnú túžbu. S nikým mi nebolo tak dobre ako s ním. Tu nejde o city, pretože ho nemilujem. Záleži mi iba na fyzickej blízkosti a jemu tiež. Ťahá nás to k sebe, hoci je to nesprávne.
Dá sa z tejto situácie ešte vycúvať a zachovať si pravú tvár? Aj dnes ku mne príde a už teraz viem, že mu nepoviem nie. Je to hrozné a úžasné zároveň.
D.
Zdroj: takprost