10+ Ľudí, ktorí chceli urobiť správnu vec, no ocitli sa v neočakávanej situácii

Back to Blog

10+ Ľudí, ktorí chceli urobiť správnu vec, no ocitli sa v neočakávanej situácii

Ak niekto niečo stratí a mi mu to následne vrátime, robíme správnu vec. No nemusí sa to vždy skončiť tak šťastne. Niekto za tento šľachetný čin obdrží poďakovanie, no niekto iný také šťastie žiaľ nemá.

Príbehy s nečakanými koncami sú najlepšie a sme úprimne šťastní, že v našom svete je toľko čestných ľudí. Predstavujeme vám niekoľko príbehov používateľov internetu, ktorí sa rozhodli vrátiť svoje nálezy pôvodným vlastníkom.

Jedna klientka, ktorá používala solárium predo mnou, si v ňom zabudla hodinky. Boli veľmi krásne a zjavne drahé. Ponáhľala som sa za ňou len v tom čo som mala oblečené. Už sa chystala nasadnúť do auta a odísť. Neviem, čo ju šokovalo viac môj vzhľad alebo môj čin. © Katerina Grigoreva / Facebook

Moja priateľka mi povedal tento príbeh. Jej syn, ktorý pracuje ako taxikár, viezol na letisko veľkú rodinu cudzincov s malými deťmi. Došli do cieľa, vybrali si batožinu z kufra a on odišiel. Na polceste do mesta zrazu začuje v kabíne nejaký hluk. Zabudli na svoje najmenšie dieťa, ktoré tvrdo spalo! Vodič sa otočil a rútil sa na letisko. Tam videl celú rodinu plakať a rozprávať sa s policajtmi. Také veci sa stávajú aj v skutočnom živote. © Alina Kalina / Facebook

Raz som stála v rade pri bankomate a predo mnou bol starší manželský pár. Keď odišli, pristúpila som k bankomatu a v ňom sa nachádzali peniaze. Rýchlo som zvolal na ľudí, čo práve odišli a peňazí som sa ani nedotkla. Muž mi poďakoval, zatiaľ čo žena začala peniaze horlivo prepočítavať a kričať, že ich tam je málo! Povedala som, že bankomat má kameru, ktorá dokáže, že som sa peňazí ani nedotkla. Dobrý úmysel a takto som dopadla. © Irina / AdMe

Moje dieťa našlo telefón v taxíku. Telefón sme chceli vrátiť. V zozname sme našli kontakt „mama“. Vytočili sme číslo a pani povedali, kde si môže telefón vyzdvihnúť. O 5 minút neskôr zavolal manžel ženy, ktorá stratila telefón a začal kričať, že telefón môj syn ukradol. Keď si prišiel po telefón, začal sa o nás veľmi škaredo vyjadrovať, namiesto toho, aby povedal „ďakujem!“ © Overheard / Vk

Blízko obchodu som našla peňaženku. Keď som prišla späť do práce a otvorila som ju, našla som kartičky poistenca detí a nejaké ďalšie drobnosti. Požiadala som kolegu, aby peňaženku odniesol majiteľovi na uvedenú adresu. O chvíľu na to sa nahnevaný vrátil. Ukázalo sa, že keď vrátil peňaženku majiteľovi, ten začala kričať a povedal, že v nej boli zlaté náušnice a že ho zažaluje za krádež. Náušnice nakoniec našiel v inej priehradke v peňaženke. Aj také veci sa stávajú.                  © Elena Abramenko / Facebook

Asi pred rokom som našiel telefón. Bol zablokovaný. Pridal som inzerát do verejnej skupiny na sociálnej sieti. Ozvalo sa mi veľa ľudí, ale jedna zo správ bola najvýraznejšia:
– Ahoj, zverejnili ste, že ste našli telefón. Kde si ho môžem prísť vyzdvihnúť?
– Prosím, príďte na túto adresu a nezabudnite si priniesť dokumenty ohľadom telefónu.
– Nemám dokumenty.
– No, dúfam, že poznáte kód na odomknutie vášho telefónu ?!
– Nie.
– Čo tým myslíte?
– To nie je môj telefón.
– Počkajte, znamená to, že si chcete vziať vec, ktorá nie je vaša?
– Áno …
Koniec. © Uramer / Pikabu

Vrátil som už veľa vecí ich právoplatným majiteľom. Raz som našiel peňaženku, v ktorej bolo 680 dolárov v HOTOVOSTI. Našiel som vodičský preukaz, vyhľadal som daného človeka, zavolal mu a preukaz vrátil. Vrátil som už aj kabelku aj s celým jej obsahom. No vyslúžil som si iba nemilý pohľad, ako to, že sa ku mne dostala kabelka danej slečny. „Ďakujem“ by stačilo. © James T. Bawden / Quora

Stalo sa to v roku 1975. Našla som peňaženku. Prišla som s ňou domov a nevedela som, čo mám robiť. Môj otec vzal peňaženku a išli sme späť na miesto, kde som ju našla. Keď sme prišli na miesto, videli sme tam pobehovať muža v spodnej bielizni. Ukázalo sa, že jeho deti stratili peňaženku, v ktorej mal peniaze na auto. Peňaženku sme vrátili a muž bol nesmierne šťastný. Môj otec zomrel pred 16 rokmi, ale stále som s týmto mužom v kontakte. © Lira Sultanova / Facebook

Raz som našiel peňaženku, v ktorej sa nachádzalo 1 000 dolárov v 100 dolárovkách. Bol som v obchodnom centre, sadol som si pri to mieste na lavičku a myslel som, že niekto sa vráti a bude ju hľadať. Po pár minútach sa pri lavičke začala rozhliadať žena a panikárila. Povedal som, „určite hľadáte toto!“ Vrhla na mňa podozrivý pohľad, zatiaľ čo mi peňaženku vytrhla z ruky a odišla preč. Jednoduché poďakovanie by stačilo. Musel som sa potľapkať po chrbte sám.                         © Kerwin Tuazon / Quora

Stalo sa to okolo roku 2003 na Havaji na čerpacej stanici. Hneď ako odišlo auto predo mnou, posunul som sa s autom a šiel som tankovať. No pri tankovaní som si všimol červenú peňaženku.

Keď som dotankoval, vzal so ju na pumpu a odovzdal pracovníčke, Chris.

Pred tým som ju však otvoril a zistil som, že patrí niekomu z Maui a v peňaženke bolo výške 2 250 dolárov. Peňaženku som odovzdal zamestnankyni, pretože som predpokladal, že sa majiteľ po ňu vráti. O týždeň na to som sa dozvedel, že popoludní vbehol na pumpu veľmi zúfalý muž a pýtal sa na peňaženku.

Chris mu peňaženku vrátila a nálezca neveril vlastným očiam, že sa z nej nič nestratilo. Pán nechal telefónne číslo na seba a chcel aby som sa mu ozval. Nechcel som mu volať, ale moja priateľka ma prehovorila. Poslal mi šek na 200 dolárov a vzal som svoju priateľku na veľmi príjemnú večeru. Chcel som dať Chris zvyšných 75 dolárov za to, že bola slušným človekom, ale ona to odmietla. © David Powell / Quora

Zdroj: www.brightside.me
Zdroj foto: www.pexels.com

 

Zdieľať článok

Back to Blog