Čo je vlastne úzkosť, pretože je to viac ako len „znepokojovanie“

Back to Blog

Čo je vlastne úzkosť, pretože je to viac ako len „znepokojovanie“

Úzkosť sú noci strávené nepokojným spánkom, keď sa len prevraciate a budíte sa. Váš mozog sa nikdy nevypne. Sú to myšlienky, nad ktorými premýšľate pred tým ako zaspíte a všetky Vaše najhoršie obavy sa stávajú realitou v snoch a nočných moriach.

Zobudíte sa unavení, aj keď sa Váš deň práve začal.

Úzkosť je schopnosť fungovať s nedostatkom spánku, pretože ste nevedeli zaspať do druhej rána.

 Je to sústavné strachovanie sa, pretože neviete ako správne sformulovať vetu. Je to písanie viacerých správ naraz, pretože sa bojíte, že ste to pokazili. Je to odpisovanie späť na správy v smiešne krátkom čase.

Úzkosť je čas, ktorý strávite čakaním na odpoveď, rozmýšľaním čo si asi tak myslia alebo či sú naštvaní.

Úzkosť je nezodpovedaná správa, ktorá Vás zabíja z vnútra, aj keď si poviete: „ Možno sú zaneprázdnení alebo odpovedia neskôr.“

Úzkosť je ten kritický hlas, ktorý hovorí: „Možno ma zámerne ignorujú.“ Verí každému negatívnemu scenáru, s ktorým môžete prísť.

Úzkosť čaká. Vždy to vyzerá, že čakáte.

Sú to nepresné závery, ktoré sa vyvodzujú z toho, ako sa Vaša myseľ vzďaľuje a Vy nemáte inú možnosť, ako sa riadiť jej ničivým vedením.

Úzkosť sa ospravedlňuje za veci, ktoré nevyžadujú slová „Prepáč.“

Úzkosť je pochybnosť a nedostatok dôvery vo Vás a ľudí okolo.

Úzkosť si nadmerne všíma každého a všetko. Všímate si každú jednu zmenu tónu hlasu alebo výber slov.

Úzkosť ničí vzťahy skôr, ako začnú. Hovorí Vám, že sa mýlite, nemajú ťa radi, odídu. Vy na to potom skočíte a zrušíte to.

Úzkosť je neustály stav strachu a paniky. Je to iracionálny strach.

Príliš veľa premýšľate, príliš sa zaujímate. Pretože základom úzkosti je starostlivosť.

Sú to spotené dlane a rýchlo bijúce srdce. Ale navonok to nikto nevidí. Vyzeráte pokojne a v pohode, s úsmevom, ale pod povrchom je všetko inak.

Úzkosť je umenie podvádzať ľudí, ktorí Vás nepoznajú. A pri ľuďoch, ktorí Vás poznajú, je to konštantný prúd fráz, ako napríklad „neboj sa“ alebo „toto preháňaš“ alebo „ukľudni sa“. Sú to priatelia počúvajúci Vaše závery, ktoré ste vyvodili, a naozaj nechápu, ako ste sa tam dostali. Ale oni sa Vás snažia podporovať.

Úzkosť chce opraviť niečo, čo nie je problém.

Je to prúd otázok, ktoré Vás spochybňujú.

“Zamkla som dvere skôr, ako som odišla?” 

„ Vypla som sporák?“

„Je žehlička stále zapnutá?”

Obraciate sa späť, len aby ste to skontrolovali.

Úzkosť je nepokoj na večierku, pretože si myslíte, že všetci sa pozerajú len na Vás a nikto Vás tam nechce. Úzkosť je ďalší panák, ktorý vypijete, aby ste sa uvoľnili. Až kým sa na ďalší deň nezobudíte plní obáv, pretože neviete čo ste komu povedali a či náhodou niekomu nedlžíte ospravedlnenie.

Úzkosť je prehnaná kompenzácia a snaha všetkých potešiť.

Úzkosť je príchod všade včas, pretože myšlienka oneskorenia by bola príliš veľa.

Úzkosť je strach zo zlyhania a snahy o dokonalosť a následné trestanie, keď Vám to nevyjde.

Vždy to potrebuje rozvrh alebo plán.

Úzkosť je ten hlas vo Vašej hlave, ktorý hovorí: „zlyháš.“

Snaží sa prekročiť očakávania ľudí, aj keď sa tým sami ubíjate. Úzkosť je zobratie si veľkého množstva práce, len preto aby ste sa odreagovali a nerozmýšľali.

Úzkosť je prokrastinácia, pretože ste ochromení strachom zo zlyhania.

Je to spúšť, ktorá Vás odštartovala.

Úzkosť sú chvíle strávené plačom niekde v súkromí, keď to už nezvládate, ale nikto nikdy neuvidí túto Vašu stránku. Úzkosť zdvíha a skúša to znova, pretože jediné, čo je horšie ako prekonanie iných ľudí, je prekonanie Vás a Vašich démonov.

Je to umlčanie toho kritického hlasu, ktorý hovorí: „teraz si to naozaj pokazila“ alebo „mala by si sa cítiť hrozne“.

Úzkosť je potreba a snaha všetko ovládať, pretože sa zdá, že táto vec vo Vašom živote je mimo Vašu kontrolu a musíte sa s ňou naučiť žiť.

Ale viac než čokoľvek iné úzkosť sa stará. Nikdy nechce ublížiť niekoho pocitom. Nikdy nechce urobiť niečo zlé. Viac ako čokoľvek iné je to želanie, aby ste boli obľúbení a akceptovaní. Takže sa niekedy snažíte príliš tvrdo.

A keď narazíte na priateľov, ktorí začínajú rozumieť, pomôže Vám to. Potom si uvedomíte, že je to boj, ktorému čelíte každý deň, ale nemusíte mu čeliť osamote.

zdroj:quotecatalog.com

Zdieľať článok

Back to Blog