Konečne som pochopila, prečo si mi zlomil srdce ( A ja som Ti za to vďačná)

Rozhodla som sa neurobiť chybu a písať o tebe.

Myslím, že bol rok 2013 keď som o Tebe písala naposledy a napísala ti zbohom a už sa o tebe nechcem rozpisovať. Cítila som vtedy veľkú úzkosť, strach, neistotu, nepokoj. Vtedy som sa ešte držala a dusila v sebe beznádejne zvyšky toho, čo ostalo z môjho rozpadnutého vzťahu, čo ostalo zo mňa a čo zostalo z nás.  Pred niekoľkými dňami, som na niečo prišla, keď som počula nárek svojej kamarátky.

Bola na tom podobne ako Ty.

Zamilovala sa do osoby, s ktorou vedela , že s ním nedokáže byť. Bola to bláznivá jazda bolesti počuť jej problémy a vedela som, že je to taká sladká bolesť.. Mohla som povedať, že jej rozumiem, pretože bolesť ktorú som cítila bola podobná jej, ale dvaja vo vzťahu necítia bolesť rovnako. Niekto trpí viac a niekto oveľa menej. Ako sa mi pomaly začala otvárať s jej problémami, začala som sa cítiť v rovnakej situácií ako ona a znovu prežívať tie útržky bolestí,  moje bolestivé monológy, ktoré nedokážem zastaviť a správať sa normálne. Prestávam to vnímať ale niekedy sa mi stanú udalosti, ktoré mi to život vedia pripomenúť.

A už vôbec nie sa s ním nechcem vidieť, keď sa možno vieme stretnúť na miesta kde sme obaja kedysi navštevovali. Radšej ich obchádzam a mením lokály. Dostavala som myšlienky a možno som jej začala predsa len rozumieť. Čo už skončilo a potom sa Ti vynoria z podvedomia, čo si mal robiť a čo si robiť nemal. Opýtala som sa jej – či je super viniť sa za to a brať si celý neúspech vzťahu na seba. Povedala, že áno. Najhoršie čo môže byť, je nechať toho druhého, kto ťa miluje len tak bez toho, aby si mu dala nádej, aby sa niečo stalo, nejaký zázrak.

Urobila som krok späť a pomyslela som si, že je to práve to čo cítim.

Ty, ako moja kamarátka si dobre vedela, že žiadna nádej tam nebola. Nemalo to zmysel. Je to presne to, čo si urobil. Nechal si ma tak a odrezal si ma. Určite ťa to “strašne dokázalo bolieť”, ale bola to jediná vec, ktorú si to urobil pre mňa a pre nás a možno aj hlavne pre seba. Bol to jediný spôsob ako to urobiť však?

Neexistoval žiadny spôsob ako to dať dokopy a začať si kresliť tú svoju peknú budúcnosť. Ty si to možno videl skôr a ja som bola slepá a naivne som Ti verila.

Samozrejme nikdy som to nechápala, prečo to tak bolo. Tak som sa márne snažila ale ty si sa o to nezaujímala a nechal si ma v tom, ako som zaľúbená. Pamätám si na svoje slová, ktoré sa do mňa zarezali. Boli chladné a bez emócií – boli, ako keby som nikdy pre Teba neexistovala.

Pamätám si, ako som sa márne snažila zistiť každú tvoju stopu a ozvať sa Ti. Každá správa, ktorú som Ti poslala, ostala bez toho aby si na ňu odpísal. Keď som sa stretla s tvojím kamarátom, myslela som si že si po ňom určite nechal nejakú správu, že ma prídeš navštíviť, ale dostala som len, že ma už nechceš vidieť. Všetko živé si vo mne zabil. Nechal si to moje srdce a vyšťavil si ma ako citrón. Nenávidela som ťa, nechal si ma žiť s mojím rozbitým srdcom. Nechal si ma aby som sa samú seba opustila. Nenávidela som ťa a ostala som zúfalá. Nechala si ma nenávidieť všetko, dokonca aj mňa samú.

Ale to bolo vtedy, teraz tomu rozumiem.

Teraz Ti zato ďakujem. Keby ťa nebolo, stále by som žila vo svojom klamstve a vo všetkých klamstvách naokolo. Iba by som ťa zúfalo hľadala. Nikdy by som sa nenaučila dýchať, vstať a žiť si po svojom. Ďakujem, že som akceptovala tento osud, že všetky naše spomienky som vložila do fľaše a hodila som ho do mora spomienok.
Ja by som sa nedokázala pohnúť, to ty si mi pomohol sa odpútať a pohnúť sa ďalej.

Dokázal si mi, sa cez to preniesť.

Konečne viem kto som ak by nebolo Teba. Nezáleží ako si to dokázal, necítim už bolesť a už ťa vôbec nenávidím, lebo som sa naučila žiť v miery aj s minulosťou. Teraz o Tebe viem hovoriť s kľudom.

Naučil si ma, nájsť svoje skutočné šťastie a moju lásku. Ďakujem, že som našla niečo čo som vo svojej hĺbke nenávidela – nádej. Ďakujem, že som sa dokázala naučiť a nájsť nádej v budúcnosti.

Trvalo mi štyri roky, keď som tomu porozumela. Štyri roky neistoty, ľútosti, popierania a zúfalstva. Niečo čo teraz vnímam s úsmevom, keď si nato spomeniem. Ako skúšku života, chápem to takto.

Unsplash